V utorok 1. novembra uplynie 510 rokov odvtedy, kedy Michelangelove stropné maľby v tomto svätostánku predstavili verejnosti.
Sixtínsku kaplnku dal koncom 15. storočia postaviť pápež Sixtus IV., po
ňom nesie aj svoje meno. V skutočnosti išlo vlastne o prestavbu staršej
pápežskej kaplnky, pôvodná výzdoba ktorej pôsobila oveľa jednoduchšie.
Napríklad strop, ktorý mal predstavovať pohľad na nočnú oblohu bol
natretý modrou farbou s hviezdami. Až potom sa rozhodli pridať maľby
svätcov, ktoré mali umocniť kresťanský charakter stavby.
Preslávená je najmä freskovou výzdobou. Niekoľko desaťročí ju vytvárali
talianski renesanční umelci ako napríklad Sandro Botticelli, Cosimo
Rosselli, Domenico Ghirlandaio či Pietro Perugino.
Maliarsku výzdobu Sixtínskej kaplnky zavŕšil Michelangelo, ktorý sa z
poverenia pápeža Júliusa II. pustil do maľby stropu vypínajúceho sa do
výšky viac ako 20 metrov. Sprvoti sa tejto ponuke bránil, pretože sa
cítil byť najmä sochárom. Napokon ale súhlasil a úplne sa ponoril do
práce, výsledok ktorej obdivuje dodnes celý svet.
Slávny umelec sa na každú postavu detailne pripravoval, študoval tvary
modelov, a tak mohol neobyčajne vierohodne vystihnúť súhru svalov každej
postavy. Michelangelo nakreslil vyše 200 prípravných skíc výzdoby
stropu.
Na stropnej maľbe začal pracovať v roku 1509, dokončil ju v roku 1512.
Práca na výzdobe bola nesmierne náročná - psychicky i fyzicky. Počas
tvorby musel ležať pod kupolou na chrbte na ním špeciálne navrhnutom
lešení, v kaplnke jedával i spával. Navyše, práce v Sixtínskej kaplnke
sprevádzali búrlivé a veľmi komplikované vzťahy medzi pápežom a umelcom.
Hlavnou témou výzdoby Sixtínskej kaplnky sa stalo Stvorenie sveta,
človeka a jeho hriešny pád.
Michelangelo pracoval na výzdobe stropu bez prestávky štyri a pol roka.
Dielo mimoriadnej umeleckej hodnoty bolo dokončené a pre verejnosť
odhalené 1. novembra 1512 pri príležitosti Sviatku všetkých svätých. Deň
predtým stropné maľby vo vatikánskej Sixtínskej kaplnke slávnostne
inauguroval večernou modlitbou pápež Július II.
Vyvrcholením interiérovej maľby je Michelangelova freska Posledný súd na
oltárnej stene Sixtínskej kaplnky, na ktorej pracoval päť rokov a
dokončil ju v roku 1541.
V súčasnosti využívajú Sixtínsku kaplnku cirkevní hodnostári. Pápežovi
slúži predovšetkým na súkromné bohoslužby. Je tiež miestom, kde sa
odohráva voľba nového pápeža, tzv. konkláve.
Sixtínska kaplnka je od roku 1984 zapísaná v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Toto posvätné miesto do najmenších detailov približuje unikátna
trojzväzková publikácia nazvaná Sixtínska kaplnka. Ide vlastne o tri
knihy vážiace, aj s ochrannou kazetou, 37 kilogramov v cene 12.500 eur.
Publikácia s limitovanou edíciou 1999 kusov vyšla v náklade sto kusov aj
v slovenčine a do rúk slovenského čitateľa sa dostala v marci 2017.